Sedembolestná Panna Mária – 15. septembra

Od nepamäti sa my, Slováci, utiekame k Božej Matke, ktorá bola preniknutá mečmi bolestí. Symbolicky sa hovorí o siedmych mečoch: 1. Proroctvo Simeona v chráme („tvoju dušu prenikne meč“), 2. Útek do Egypta pred kráľom Herodesom, ktorý chcel zabiť malého Ježiša, 3. Strata dvanásťročného Ježiša v chráme, 4. Stretnutie s Ježišom na krížovej ceste, 5. Ukrižovanie a smrť Ježiša, 6. Snímanie z kríža, 7. Ježišov pohreb.

Tak ako Panna Mária prežila vo svojom živote veľa bolestí a bolo ich viac ako len sedem, aj ľud pod Tatrami bol po stáročia veľmi ťažko skúšaný. Vo svojich trápeniach čerpal silu v modlitbách k Panne, ktorá sama dobre poznala bolesť a životné neistoty. Ale o Panne Márii sa v Biblii dozvedáme aj to, že uchovávala vo svojom srdci slová, ktorými sa k nej Boh prihováral a premýšľala o nich. Vo svojich životných skúškach vždy nanovo si volila byť Jeho dôverujúcou služobnicou. A Boh zasa opätujúc jej lásku požehnával Máriu a do jej srdca vkladal pokoj a dôveru k Jeho vedeniu, hoci nie vždy chápala Jeho réžiu. Dal jej  milosť vernosti a zvláštnu odvahu a silu stáť pod krížom, na ktorom  ukrižovali jej milovaného syna. Keď Ježiš zomrel, držala v náručí jeho mŕtve telo. A napriek tomu v nasledujúce dni v tichej nádeji očakávala deň jeho vzkriesenia, hoci veriť takému čosi bolo ľudsky absurdné. Vo svojej nezlomnej dôverujúcej láske sa dočkala nového Života. Bolesť vnorená do hlbokej, dôverujúcej lásky je napokon vždy Bohom odmenená a oslávená.

Bolesť v sebe ukrýva ale aj pokušenie beznádeje, zúfalstva, nezodpovedaných otázok… A naopak, je to práve  bolesť ako možný zdroj pozitívnych objavov. Vždy máme právo voľby ako ju prijať a pozerať na ňu. Práve vtedy spätne doceňujeme výnimočnosť doterajších Božích darov: zdravie, pokoj, život v mieri, hojnosti, láske… V čase ťažkého navštívenia môžeme v hĺbke svojej duše pociťovať zvláštnu vnútornú silu a pokoj, ktoré pramenia z Božej pomoci a útechy. Sedembolestná sa s veľkou láskou za nás prihovára u Boha, aby nám pomohol a potešil nás. Bolesť, ktorú obetujeme Bohu s láskou, má v Jeho rukách veľkú výkupnú hodnotu. Nezabúdajme na to, keď nás Pán navštívi nejakou bolesťou – je ako oheň, ktorý zlato čistí od nečistých prímesí. Nech z bolesti nakoniec vykvitne hlboká, dôverujúca láska a pokoj. Veď vždy, i v časoch ťažkých, sme v rukách milujúceho Boha, ktorý je blízko nás.

sr. Jana-Battista Predstavená Rehole svätej Alžbety