Aktuality


začiatok | späť | 1 2 3 4 5 6 7 | ďalej | koniec
 
1 / 61

Ochrana osobných údajov


Naša organizácia Rehoľa svätej Alžbety spracúva osobné údaje podľa zásad v súlade s platnou právnou úpravou. Princípy ochrany osobných údajov, podľa ktorých postupuje, ako aj kontakt na zodpovednú osobu sa nachádza na www.gdpr.kbs.sk






2 / 61

Advent s gregoriánom

obr1 Advent ako očakávanie Mesiáša je v gregoriánskom chorále stvárnené hlboko meditatívne a pozýva človeka stíšiť sa a ísť na hlbinu. Schola Verbum Domini, (ktorej súčasťou sú naše 3 spolusestry) začala obdobie Adventu 2015 slávením prvých vešpier z 1. adventnej nedele, ktoré sme sa modlili spolu s veriacimi v Dóme sv. Martina, v sobotu 28. novembra 2015. S našou ženskou schólou súčasne spievala mužská schóla Gloria Dei – homo vivens, pričom obe schóly dirigovala pani docentka Gloria Braunsteiner. Latinské vešpery sa dôstojne niesli naprieč katedrálou a boli nami predkladané Bohu ako Jeho vrúcna oslava, plná vďačnosti i bázne.
V 2. adventnom týždni – 7. decembra - sme sa zapojili do liturgického slávenia sv. omše v rámci Novény k Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie, ktorá prebiehala v Kostole sv. Jána z Mathy – (Kostol Svätej Trojice).
Na 3. adventnú nedeľu – Nedeľu radosti - 13. decembra - naše spolusestry boli účastné na slávení sv. omše v rakúskom Hainburgu, v Kostole sv. Filipa a Jakuba, v spoločnosti domáceho farského spoločenstva. Na tejto bohoslužbe sa prelínali latinské gregoriánske spevy s rakúskymi piesňami s organom. Nech tento advent aj skrze gregoriánsky chorál prežívame na posvätenie svoje vlastné aj iných a nech nás ešte hlbšie upevní v radosti z očakávania Pána.

sestry alžbetínky

obrazok

3 / 61

Slávnosť svätej Alžbety 2015

obr1 Pri príležitosti sviatku svätej Alžbety, bola v nedeľu v našom kostole titulárna slávnosť. Svätú omšu celebroval Mons. Tibor Hajdu a zúčastnilo sa jej viacero nám blízkych kňazov a veriacich. V homílii vyzdvihol svätú Alžbetu ako príklad evanjeliového života a služby pomáhať druhým. Poukázal aj na nás ako jej nasledovníčky, aké je dôležité a aktuálne aj v súčasnej dobe nasledovať jej príklad nezištnej lásky, ktorá sa vie rozdávať. Povzbudil nás, aby sme s láskou slúžili a pomáhali druhým, najmä chorým pacientom v nemocnici, kde pracujeme a ktorá nesie meno našej patrónky. Povzbudil nás, aby sme sa snažili priblížiť Krista dnešnému svetu tak, ako to robila svätá Alžbeta. Slávnosť bola obohatená zborom z Blumentálu, ktorý krásne spieval a tak prispel k obohateniu tejto liturgie. Bolo pre mňa povzbudením, že sa na tejto slávnosti zúčastnili aj rodiny s deťmi, naši priatelia, známi a zamestnanci, s ktorými sme sa po skončení svätej omše mohli podeliť o našu radosť v kláštornej jedálni pri priateľskom pohostení (agapé). Celý tento sviatočný deň bol pre mňa obohatením. Veľmi milo nás prekvapili aj bratia kapucíni, od ktorých každá sestra dostala krásnu červenú ružu. Taktiež mi bolo povzbudením, že sestry pripravili balíčky s jedlom pre ľudí bez domova a v každom balíčku bol priložený obrázok svätej Alžbety s modlitbou. Sestra Mária sa im prihovorila a povzbudila ich, aby sa modlili k svätej Alžbete a prosili ju o pomoc, lebo ona rozumie tomu čo prežívajú, veď na vlastnej koži zažila život v zime a hlade, bez strechy nad hlavou. Tento sviatočný deň bol pre mňa zážitkom a vďačnosťou za našu patrónku sv. Alžbetu. Som rada, že som členkou tejto rehole a nasledovníčkou svätej Alžbety.

sr. Anežka

obrazok obrazok

4 / 61

Farská púť z Jablonového

obr1 Dňa 17. októbra nás navštívili veriaci z Jabloňového. Počas svätej omše a pobožnosti v krypte sme si spoločne pripomenuli 1. výročie úmrtia našej spolusestry a ich rodáčky sestry Vladimíry Gálovej. Svätú omšu celebroval Mons. Baláž (tiež rodák z Jabloňového). Vo svojom príhovore vyzdvihol hodnotu zasväteného života a potrebu vydávania autentického evanjeliového svedectva. Prehliadkou kláštora, uctením relikvií Panny Márie a svätej Alžbety a rozhovormi so sestrami, povzbudení veriaci pokračovali na ich spoločnej farskej púti do Marianky.

obrazok obrazok obrazok obrazok

5 / 61

Národný pochod za život

obr1 Iste mi dáte za pravdu, keď poviem, že nedeľa 20. septembra je pre mnoho ľudí nezabudnuteľnou nedeľou. Výnimočnosť jej dala skutočnosť, že v tento deň sa spojili tisíce ľudí v pochode za život, aby vyjadrili dôležitosť ľudského života a rodiny a potrebu chrániť tieto hodnoty pred rôznymi ohrozeniami. Organizátori pripravili počas víkendu pestrý program, ktorý umožňoval hlbšie si uvedomiť tieto skutočnosti. V našom kostole počas dopoludňajšieho slávenia svätej omše vytvorili spoločenstvo s o. biskupom Mons. Andrejom Imrichom veriaci Spišskej diecézy. V obetných daroch priniesla Bohu mladá rodina v mene nás zhromaždených zapálenú sviecu ako symbol života, školské pomôcky pre rodiny a deti v núdzi a veniec živých kvetov tiež ako symbol života, ktorý sme po bohoslužbe položili k pamätníku nenarodených detí. Radosť, ktorá sa v ten deň šírila Bratislavskými ulicami, bola jednou veľkou, nádhernou oslavou Boha; krásnym svedectvom, ktoré dávalo udalosti hodnovernosť.

Jedna mladá matka z Kysúc, ktorá bola so svojou rodinou tento víkend u nás, povedala: "Oslovilo ma súsošie matky s dieťaťom, na ktorom dieťa žehná a odpúšťa nešťastnej matke, sklonenej k zemi pod ťarchou hriechu. To je sila! Som matka, ktorá čaká piate dieťa. Pre mňa to bola Božia milosť, že sme ako rodina boli v tom čase práve v Bratislave v kláštore. Viac som si uvedomila, že osobné stretnutie, kontakt človeka s človekom nič nenahradí. Tú úžasnú atmosféru pokoja, radosti a lásky masmédia nedokážu celkom preniesť, aj keď veľa vecí sprostredkujú. Život tu bol ukázaný vo všetkých formách: rodiny, mladí, zasvätení, deti, starí. Som šťastná, že som tu mohla byť s celou rodinou - uvedomiť si tu viac silu a krásu rodiny, života a lásky, ktorou nás Boh neustále zahŕňa, keď nám život dáva ako šancu. Úžasné je, že v tejto atmosfére sa rozhodli dvaja mladí ľudia pred Bohom žiť ako manželia, čo umocnilo ešte našu radosť. Vďaka Ti, Pane, za dar života." (Anka z Kysúc)

sr. Mária

obrazok obrazok obrazok

6 / 61

Národné stretnutie mládeže v Poprade – P 15

obr1 Počas víkendu 31.7-2.82015 sa v Poprade stretli stovky mladých aby spoločne prežili čas s Pánom a zamýšľali sa nad novými výzvami v ich živote a tak hľadali odpovede na ich otázky vo vzťahu s Bohom. Tejto akcie, ktorá bola predprípravou na SDM 2016 v Krakove, sa zúčastnili aj biskupi Slovenska, veľa kňazov a rehoľníkov. V sobotu v centre mesta sa prezentovali rehoľné spoločenstvá Slovenska pod názvom EXPO POVOLANÍ, kde sa mohli mladí ľudia dozvedieť viac o činnosti a živote zasvätených. Veľmi sa mi páčila kreativita rehoľníkov, ktorí sa prišli podeliť o svoje poklady v ich spoločenstvách. V našom stánku sa mohli dozvedieť viac o našej patrónke sv. Alžbete a jej službe chorým, našej zakladateľke, našej činnosti v nemocnici. Poklad s ktorým sme sa delili s ostatnými je pre nás predovšetkým Božie slovo, z ktorého dennodenne čerpáme a odkaz našej zakladateľky Apolónie Radermecher. Jeden z jej výrokov znie: Musíme tu byť jeden pre druhého, lebo Boh nám ukázal, že On je tu pre Veľkú zásluhu na vydarenej akcii majú predovšetkým organizátori, dobrovoľníci, všetci tí, ktorí sa podieľali na príprave, ale aj tí, ktorí sa podelili so svojimi darmi na pódiu a obohatili všetkých Sr. Alžbeta Galgóciová

obrazok obrazok obrazok obrazok

7 / 61

Z Muráňa do Levoče

obr1 Aj tento rok som sa zúčastnila pešej púte s mladými z Muráňa do Levoče. Putovalo s nami aj niekoľko mladých rodín s deťmi, skupinka mládeže zo Srbska a dvaja pútnici z Dánska. Počas púte sme boli rozdelení do dvoch skupín, odlíšených od seba fialovými a modrými šatkami. Naše tradičné zastávky boli v Telgarte, Hranovnici, Spišskom Štvrtku a púť sme ukončili na Mariánskej hore v Levoči. Cestou sme spievali, modlili sa a nadväzovali nové priateľstvá, prípadne utužovali staré, smiali sa, vymýšľali hymny, vlajky atď. Po obede sme pracovali v skupinkách a vzájomne sme sa obohacovali a povzbudzovali. Zaujímavé boli aj pripravené programy jednotlivých skupín a futbal chlapcov a dievčat, do ktorých sa zapojili rehoľné sestry. Aj keď posledný úsek putovania bol dosť náročný, s Božou pomocou a ochranou Panny Márie sme to zvládli s úsmevom. Večer prebiehala prezentácia jednotlivých skupín a svedectvá. Po ruženci a po polnočnej sv. omši náš spoločný program skončil. Celá táto púť bola pre mňa povzbudením vo viere a istotou, že Boh kráča stále s nami a nesmierne nás miluje.

obrazok obrazok obrazok obrazok

8 / 61

Deň otvorených kláštorov

obr1 V sobotu 27. júna sme v Roku zasväteného života otvorili dvere nášho kláštora a tak sme sa spolu s ďalšími rehoľnými komunitami na Slovensku zapojili do Dňa otvorených kláštorov. Návštevníkom sme umožnili prezrieť si kostol a kryptu, kde sa mohli dozvedieť niečo o histórii kláštora a o dôležitosti liturgického slávenia eucharistie a modlitby v našom rehoľnom živote. V refektári si záujemci mohli nechať odmerať krvný tlak, pozrieť sa na nádorové tkanivo v mikroskope a pre deti sme pripravili kútik pre malých ošetrovateľov. V záhradnom altánku na návštevníkov čakali sestry s domácimi koláčikmi a bazovou limonádou a príjemné posedenie v kláštornej záhrade pod starou magnóliou. Prežili sme požehnaný čas v rozhovore s ľuďmi, ktorí nás prišli navštíviť a chceli bližšie spoznať náš život za múrmi kláštora a naše poslanie a charizmu služby chorým a chudobným.

obrazok obrazok obrazok obrazok

9 / 61

PÚŤ DETÍ V MARIANKE

obr1 V Roku zasväteného života sme sa zúčastnili na Púti detí bratislavskej a trnavskej arcidiecézy v Marianke. Témou púte bolo „Tajomstvo zasväteného života“. Počas katechéz deti spoznávali rôzne rehole. My sme boli na stanovišti č. 4. Na začiatku sme predstavili našu rehoľu a službu v rámci Cirkvi a potom v krátkosti život sv. Alžbety. V jednoduchých aktivitách sme sa snažili povzbudiť detí k štedrosti, dobročinnosti a službe lásky, v ktorej vynikala sv. Alžbeta. „Robme ľudí šťastnými!“ – s týmto posolstvom sv. Alžbety sme vysielali deti do svojich rodín i škôl. V závere sme ich obdarovali dvomi sladkosťami s vyššie uvedeným citátom. Jednu si mohli nechať pre seba a druhou mali niekoho obdarovať a urobiť ho trochu radostnejším a šťastnejším. Stretnutie vyvrcholilo sv. omšou s otcom arcibiskupom Stanislavom Zvolenským, počas ktorej ako obetný dar deti priniesli cestoviny i múku pre Misionárky lásky.

obrazok obrazok obrazok

10 / 61

Rozlúčka so sestrou Stanislavou

obr1 Sestra Stanislava, nar. 8. marca 1922 vo Voderadoch, vstúpila do rehole ako osemnásťročná. Po vstupe do kláštora pracovala v našej nemocnici ako zdravotná sestra. V päťdesiatych rokoch bola spolu s inými sestrami vyvezená do Podunajských Biskupíc. Odtiaľ ju previezli do Kalinova, Klasova, Obdokoviec a Stupavy. Bola sestrou, ako sa ľudovo hovorí: „v živote sa nestratila“. Nemala problém zastať akúkoľvek službu. Po návrate do kláštora slúžila v kuchyni, práčovni, tiež sa starala o záhradku v Marianke a v kláštore. Rada pracovala. Pri svojej práci sa stretla s mnohými návštevami, ktoré prichádzali do kláštora, čo bolo vďaka jej spoločenskej a komunikatívnej povahe darom aj pre prichádzajúce návštevy, aj pre ňu. Výraznou vlastnosťou bol jej zmysel pre humor a rozprávanie „historiek“ zo života, ktorými vedela dobre obveseliť. Humor používala aj na odľahčenie situácie, alebo na sprostredkovanie svojho názoru.

Rehoľný život sestry Stanislavy bol jednoduchý život služby Bohu a ľuďom. Jej zbožnosť sa prejavila vo veľkej úcte k Eucharistickému Ježišovi. Zavčasu chodila do kostola. V kaplnke dokázala vydržať celé hodiny. Posledné týždne jej zdravotný stav nedovolil tráviť čas v prítomnosti Eucharistie, ale s Ježišom bola stále spojená. Modlitebnú knižku alebo ruženec mala často v rukách. Keď nevidela čítať, zobrala lupu – tak veľmi sa túžila modliť, byť s Ježišom čo najviac v spojení. Každý deň sa o tretej hodine modlievala Korunku k Božiemu Milosrdenstvu. Blízky vzťah mala aj k Panne Márii. Denne sa modlila viacero ružencov. Túžila zomrieť pri robote. Preto ubúdanie síl bolo pre ňu obdobím skúšky, no túžba plniť Božiu vôľu ju postupne pretransformovala do naprostej dovzdanosti, až nakoniec hovorila: „ako On chce“. Videla, že Boh má iné plány a prijala to. Myšlienka "láska nemôže byť bez kríža" ju v poslednom období života významne sprevádzala pri prijímaní Božej vôle a dozrievaní pre nebo.

Sestra Stanislava bola neustále otvorená naplno sa darovať Bohu. Služba ľuďom bola pre ňu služba Bohu a keď jej staroba prinášala obmedzenia s ktorými sa musela vyrovnávať, vždy to robila z lásky k Bohu. Stotožniť sa s Ježišom vo všetkom - aj v radosti, aj v bolesti. Aj v ťažkých chvíľach mala slová žalmov na perách. Spojená s Ježišom, po svätom prijímaní a modlitbe ranných chvál odovzdala svoju dušu do rúk Stvoriteľa v nedeľu 17. mája v 93. roku života a 71. roku rehoľného života.

za sestry alžbetínky
sr. Mária

obrazok

začiatok | späť | 1 2 3 4 5 6 7 | ďalej | koniec